Niečo o tuleních pásoch

Bez stúpacích pásov by skialpinizmus nebol skialpinizmom, ale len turistikou a lyžovaním spojených v jednom. Kedysi tulenie pásy sa dnes nazývajú stúpacie pásy. Tulenie preto, lebo kedysi sa vyrábali z tulenej kože.

Stúpacie pásy patria do základnej výbavy každého, kto sa chce pomocou lyží dostať na nejaký kopec, aby si užil zjazd. Veľkou výhodou šľapania (stúpanie do kopca na lyžiach so stúpacími pásmi) je, že sa človek nezabára pri výstupe hlboko do snehu. Pásy zaručujú kontakt lyže so snehom a umožňujú spoľahlivý spôsob, akým sa človek môže dostať vyššie.


Materiál

Doba, kedy sa používala tulenia koža je už za nami. Pri dnešnom celkovom pokroku a vývoji v outdoorovom priemysle existuje niekoľko materiálov, z ktorých sa vyrábajú stúpacie pásy. Nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti sa ich spektrum nerozšíri.

V súčasnosti sa môžeme stretnúť týmito typmi stúpacích pásov, ktoré sa líšia použitým materiálom:

Mohér – prírodná tkanina, ktorá má veľmi dobré prirodzené vlastnosti. Je ľahký, má najlepšie klzné vlastnosti a veľmi dobre drží v kopci hlavne v suchom prachovom snehu. Problémy môžu nastať v tvrdom a zľadovatenom snehu.

Syntetika – umelé nylonové vlákno, veľmi podobné mohéru s tým rozdielom, že klzné vlastnosti sú horšie. Na druhú stranu dobre drží pri stúpaní aj v tvrdom a zľadovatenom snehu. Vyššia býva aj životnosť.

Mohér/syntetika – je to kombinácia mohéru a syntetiky. Na týchto pásoch sa mohér podieľa 70% a syntetika čiže nylon 30%. Je to veľmi dobrá kombinácia. Klzné vlastnosti sú lepšie ako majú 100% syntetické pásy a majú dlhšiu životnosť ako 100% mohérové pásy.

Najrozšírenejším materiálom v súčasnosti je syntetika, pre svoje vyvážené vlastnosti a životnosť tohto materiálu. Pretekári najčastejšie používajú pásy vyrobené z mohéru kvôli jeho klzným vlastnostiam. Niektorý výrobcovia kombinujú syntetiku s mohérom, aby tak zlepšili klzné vlastnosti a zvýšili životnosť stúpacích pásov.

Pri kúpe stúpacích pásov je veľmi dôležité zvážiť ich používanie a podľa toho si vybrať materiál, z ktorého budú pásy vyrobené. Pre začiatočníkov a občasných skialpinistov, ktorí nepodnikajú náročné túry postačia pásy zo syntetiky. Sú cenovo najdostupnejšie, údržba je nenáročná a na krátke túry stačia. Tí, ktorí sa skialpinizmu venujú často a podnikajú aj náročnejšie výstupy a viacdňové prechody pri ktorých sa môžu stretnúť s rôznymi druhmi snehu (prašan, kôra, ľad na hrebeni) a terénu (strmina, rovina) majú na výber mohér a kombináciu mohéru a syntetiky.

Mohér má vynikajúce klzné vlastnosti, čiže je rýchly na rovinách (hrebene, doliny) ale musia byť vhodné snehové podmienky. Pri zľadovatenom snehu nemá takú priľnavosť ako syntetika. Mohér má však kratšiu životnosť, najviac sa opotrebúva na zľadovatenom snehu. Obľúbený je hlavne u pretekárov pre jeho klzné vlastnosti. So syntetikou sa viac nadrete na rovinách, ale nie je náročná na údržbu, má dlhšiu životnosť a neabsorbuje toľko vody. Kombinácia mohéru a syntetiky je zlatá stredná cesta pre aktívneho skialpinistu, ktorý obľubuje jednodňové túry aj viacdňové prechody.


Lepidlo

Lepidlo je veľmi dôležitý faktor, ktorý vytvára spojitú vrstvu medzi sklznicou lyže a stúpacím pásom. Lepidlá používané na stúpacie pásy majú výborné vlastnosti a hlavne sa nelúpu. Čiže po strhnutí pásu z lyže nezostanú na sklznici žiadne časti lepidla, ktoré by znižovali kĺzavosť sklznice pri lyžovaní. Túto vlastnosť oceníte nielen pri kontakte pásu so sklaznicou, ale aj s ostatným materiálom a oblečením. Keď sa náhodou pás nalepí na oblečenie či ruksak, po strhnutí tu neostanú žiadne zbytky lepidla.

Životnosť lepidla na stúpacích pásoch je najviac ovplyvnená údržbou. Spravidla je životnosť lepidla 2 sezóny. Veľmi dôležité je uskladnenie pásov mimo sezóny. Tu je dôležité správne uskladnenie pásov tak, aby lepidlo nevyschlo. Pás prehneme na polovicu a zlepíme lepiace plochy do seba, to isté urobíme aj s druhým pásom. Pásy treba zabaliť do igelitového vrecka a odložiť ich na tmavé a suché miesto. Počas sezóny je dôležité sušenie mokrých pásov po túre. Nie je dobré dať ich sušiť priamo na teleso vyžarujúce teplo (radiátor), radšej ich preveste na dvere alebo vešiak v izbe.

Sem tam je potrebné lepiacu vrstvu vyčistiť od ihličia a iných nečistôt. Keď sa začínajú na lepiacej vrstve vytvárať guličky a mapy s plochou bez lepidla je dobré vymeniť lepiacu vrstvu. Netreba to podceňovať a odkladať to s myšlienkou: „veď dnes to ešte vydrží.“ Pri túre sa môže stať to, že medzi pás a sklznicu sa dostane sneh, ktorý navlhčí lepiacu plochu a pás sa už nebude dať nalepiť na sklznicu. Tu je niekoľko možností ako si poradiť:
- skúsiť pás vysušiť, táto možnosť je overená. Pás si dajte pod oblečenie až na telo, sklznicu vytrite do sucha a môžete to skúsiť. Väčšinou máte iba 1 pokus.
- existujú spreje, ktoré obnovujú schopnosti lepidla, ale nie je tu 100% garancia. Niekedy ani toto nepomôže.
- najlepšie je so sebou nosiť náhradné pásy (aspoň 1), ktoré využijete hlavne v takýchto situáciach.


Uchytenie pásov

Najrozšírenejším spôsobom uchytenia pásov je systém špička – päta. Na konci pásu býva úchytka (háčik), ktorá sa natiahne na pätu lyže a cez špičku sa natiahne gumený napinák. Týmto sa celý pás našpanuje. Potom sa už len rukou prejde po celej ploche pásu, aby sa nalepila celá jeho lepiaca plocha. Existuje aj opačný systém, kde je španovacia pätka.

Pretekári používajú tzv. rýchle pásy. Tu sa pás uchytí len na špičke a ďalej sa len smerom z hora na dol nalepí pás na sklznicu. Pás býva kratší od dĺžky sklznice asi o 20 – 30 cm. Na konci je pás obstrihnutý do oblúku alebo sú skosené jeho rohy. Veľkou výhodou je manipulácia s pásmi pri ich nalepovaní a dávaní dole. Tu pretekári šetria čas na pretekoch, pretože keď dávajú pás dole z lyže alebo ho nalepujú nemusia sa vypínať z lyží.


Šírka a dĺžka pásov

Existujú rovné ale aj vykrojené pásy.
Pásy vykrojené podľa sklznice by mali pokrývať celú plochu sklznice, ale nemali by prekrývať kovové hrany. Tu by mali byť pásy užšie ako sklznica o niekoľko mm. Hlavne pri carvingových lyžiach sa používajú takéto pásy. Nevýhoda je pri ich skladaní. Pás sa nedá zložiť tak, aby sa presne zlepili jeho polovice. Prečnievajú tu širšie časti pásu a môže sa stať, že lepidlo sa tu rýchlo znehodnotí. Preto je dôležité nosiť so sebou vrecúško, kde sa zložené pásy odložia.

Šírka rovných pásov sa určuje aj podľa najužšieho miesta na lyži. Tu by mal byť pás užší o niekoľko mm, tak aby neprekrýval kovové hrany.
Rovné pásy majú nevýhodu oproti vykrojeným pásom hlavne pri traverze. Vtedy sa s rovnými pásmi môže lyža podšmykovať a musí sa vynaložiť viac energie na prejdenie takéhoto úseku ako s pásmi vykrojenými podľa sklznice.

Dĺžka pásov závisí od ich účelu. Pretekári mávajú o 20 - 30 cm kratšie. Pokiaľ nie ste pretekári a chcete si kúpiť pásy, ktoré sa predávajú na metráž, tak si len zmerajte dĺžku lyže. Odporúčam kúpiť o 5 cm dlhšie pásy pretože na špičke sa na pás prevlečie napinák a pás sa zahne do seba. Takto si môžete ešte pás upraviť na vhodnú dĺžku. Keď už nájdete ideálnu dĺžku tak môžete trvalo zlepené časti pásu skrátiť na minimum, pretože pri dlhom spoji sa pod pás môže dostať sneh.


Údržba

Údržba pásov nie je náročná. Sem tam ich treba očistiť od ihličia a iných nečistôt, hlavne lepiacu plochu. Z času na čas ich treba naimpregnovať prípravkami, ktoré dostanete v outodoorových predajniach. Impregnácia je dôležitá hlavne pri mokrom snehu, kedy sa pás rýchlo namočí a lepí sa naň sneh. Existujú na to spreje ale aj vosky, ktoré sú praktickejšie. Môžete ich so sebou nosiť, zaberajú minimum miesta. Impregnácia pomáha aj klzným vlastnostiam pásu. Pásy sa voskujú v smere tkaniny, zhora nadol.

O skladovaní a sušení pásov som už písal. Teraz sa zameriam na opravu lepiacej plochy. Pokiaľ sa na lepiacej ploche vytvorili menšie hluché miesta bez lepidla, na opravu postačí lepidlo v tube alebo lepidlo na fólii, ktoré sa dá zakúpiť v rôznych veľkostiach.. Na prázdne miesta nanesieme rovnomernú vrstvu lepidla špachtľou. Potom pás necháme rozlepený v izbovej teplote vyschnúť cca 10 hodín. Potom pás zlepíte a môžete ho používať. Pri výmene celej lepiacej plochy je dobré kúpiť si lepidlo predávané na metre, ktoré sa nažehľuje na vyčistený pás. Starého lepidla sa môžeme zbaviť pomocou teplovzdušnej pištole a špachtle. Lepidlo nahrejeme a následne zoškrabúvame pomocou špachtle. Potom zažehlíme zakúpenú lepidlovú pásovinu. Táto práca si vyžaduje dostatočné technické vybavenie a zručnosť. Odporúčam túto prácu zveriť do rúk odborníkov v outodoorových predajniach.

Pri problémoch s úchytkami špičky a päty je možné zakúpiť kompletné upínacie systémy, ale aj jednotlivé časti ako napinák špičky, háčik na pätku a nity. Gumové napináky špičky sa časom môžu pretrhnúť a pri háčikoch na pätke sa môže vytrhnúť nit.


Odporúčania

Na záver pár rád ako sa starať o pásy a ako sa vyhnúť problémom a nepríjemnostiam s pásmi.

Po túre vždy zlepte pásy z lyží a dajte ich vysušiť. Najlepšie v izbovej teplote nie priamo na zdroj tepla.

Nikdy nenechávajte pásy na lyžiach a už vôbec nie cez noc vonku. V noci môže byť silný mráz, ktorý môže poškodiť nielen lepiacu plochu, ale aj vlákna na páse.

Nikdy nie je na škodu nosiť zo sebou vosk na pásy alebo impregnáciu v spreji. Túto pomôcku najviac oceníte, keď je mokrý sneh, ktorý sa môže lepiť na pásy.

Náhradný napinák na špičku sa tiež hodí, v prípadoch keď je ten na páse už opotrebovaný a vytvárajú sa na ňom praskliny a ryhy. V prípade pretrhnutia ho jednoducho vymeníte a môžete pokračovať v túre.

Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásmi pri túre, tak sa oplatí sem tam skontrolovať lepidlo. Ak sa na lepiacej ploche vytvárajú guličky alebo mapy s plochou bez lepidla je dobré tieto mapy odstrániť. Existujú opravné sady, ktoré môžu menšie problémy vyriešiť. Dá sa kúpiť lepidlo na prenosnej fólii v rôznych rozmeroch a lepidlo v spreji, ktoré sa dá použiť pre núdzové obnovenie lepiacej vrstvy.

Najspoľahlivejším spôsobom ako sa vyhnúť problémom s pásmi je nosenie náhradných pásov.

Tento článok si môžete stiahnúť v sekcii SŤAHUJ.

Peter Kračmer

pridané: 13.01.2007 | pridal: admin